Daniel Gerbery
Inštitút pre výskum práce a rodiny

Chudoba a sociálne riziká v žilinskom kraji:
Identifikácia rizikových skupín

Úvod

Hoci Slovensko patrí k vyspelým krajinám, zlým životným podmienkam čelí nemalá časť obyvateľov. V roku 2013 tu žilo pod hranicou chudoby 12,8 % obyvateľov. Problém chudoby je na Slovensku regionálne diferencovaný, a to dlhodobo. Rizikový profil obyvateľstva jednotlivých krajov nadobúda rôzne podoby a v niektorých prípadoch je výrazne odlišný od toho, čo možno pozorovať na úrovni Slovenska. Teda to, čo platí pre krajinu ako celok, nemusí platiť na regionálnej úrovni. Žilinský kraj vykazuje v tomto smere taktiež určité špecifiká. Skôr než ich priblížime a ponúkneme pohľad na najviac ohrozené kategórie, krátko popíšeme, s akými údajmi a ukazovateľmi budeme pracovať.
Najrelevantnejším zdrojom informácií o životných podmienkach na Slovensku je Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach (EU SILC[1]), ktoré každoročne realizuje Štatistický úrad SR. V tomto texte pracujeme s údajmi z EU SILC z roku 2013, ktoré sa vzťahujú k situácii jednotlivcov. Znamená to, že reč bude o tom, koľko osôb (nie domácností) sa ocitá v problémoch súvisiacich s chudobou. Chudobu pritom chápeme ako situáciu nízkeho, nedostatočného príjmu. Konkrétne, za chudobných budeme považovať ľudí, ktorých príjem je pod stanovenou hranicou chudoby[2]. Popri takto chápanej chudobe sa zameriame aj na výskyt ďalších ťažkostí, ako sú:
§  materiálna deprivácia (znížená životná úroveň v spotrebe, vynútený nedostatok určitých druhov tovarov a spotreby),
§  výskyt nesplatených finančných záväzkov (v súvislosti s bývaním, splátkami pôžičiek a pod.).
V nasledujúcich častiach textu popíšeme najrizikovejšie kategórie ľudí žijúcich v Žilinskom kraji, pričom si budeme všímať výskyt jednotlivých problémov, ktoré sme spomenuli (chudoba, deprivácia a pod.), ako aj ich kumuláciu. Výsledkom bude tzv. rizikový profil obyvateľstva Žilinského kraja, ktorý umožní zacieliť pomoc na najviac ohrozené skupiny.

 

Rizikové skupiny z hľadiska príjmovej chudoby

V roku 2013 bolo v Žilinskom kraji 12,7 % chudobných ľudí, čo bolo menej ako podiel chudobných v celej Slovenskej republike (13,2 %). Ak porovnáme mieru chudoby v ôsmich krajoch (pozri Graf 1), tak situácia v Žilinskom kraji nepatrí k najhorším: štyri kraje vykazujú vyššiu mieru chudoby (Košický, Banskobystrický, Nitriansky a Prešovský). Nižší výskyt chudoby nájdeme v Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji.

Graf 1: Podiel chudobných v krajoch Slovenskej republiky (% populácie v kraji)

Zdroj: EU SILC

Problém chudoby sa na Slovensku dotýka najmä detí a mladých ľudí. A platí to aj pre Žilinský kraj. Podiel chudobných detí a mladých ľudí je tu podstatne vyšší než podiel osôb v produktívnom alebo dôchodkovom veku. Kým podiel chudobných medzi deťmi (do 18 rokov) predstavoval 18,4 % a medzi mladými ľuďmi vo veku od 18 do 24 rokov 17,7 %, v kategórii ľudí v dôchodkovom veku (65 rokov a viac) tvorili chudobní 8,2 %, vo vekovej kategórii od 25 do 44 rokov 12,3 % a vo vekovej kategórii od 45 do 50 rokov zase 8,7 %.
O tom, že prítomnosť dieťaťa zvyšuje riziko chudoby, svedčí aj jednoduché porovnanie situácie bezdetných domácností a domácností s deťmi. V sledovanom roku sa pod hranicou chudoby ocitlo až 17 % osôb z domácností, v ktorých žilo aspoň jedno dieťa, a 11,3 % osôb z domácností, v ktorých dieťa nebolo. Spomedzi domácností s deťmi sú chudobou najviac ohrozené viacdetné domácnosti, v ktorých žijú tri alebo viac detí: v chudobe žila každá tretia osoba v takejto domácnosti. Mať viacero detí je teda v Žilinskom kraji silno spojené s rizikom sociálnych problémov. Vysokej miere rizika chudoby sú však vystavené aj domácnosti s jedným rodičom: pod hranicou chudoby tu žilo 18 % osôb. Špecifikom Žilinského kraja je veľmi vysoká miera chudoby medzi domácnosťami, v ktorých žijú dvaja dospelí s jedným dieťaťom. Dáta ukazujú, že podiel chudobných v takýchto domácnostiach v Žilinskom kraji (19,3 %) výrazne presahuje hodnotu pre celé Slovensku (12,4 %).

Tabuľka 1: Podiel chudobných osôb v rôznych typoch domácností v Žilinskom kraji (%)

 

                                    Typ domácnosti Podiel chudobných
Jednočlenná domácnosť 19,8
Domácnosť dvoch dospelých, obaja menej než 65 rokov 8,6
Domácnosť dvoch dospelých, aspoň jeden 65 rokov alebo viac 4,8
Domácnosť s jedným rodičom a s jedným alebo viac deťmi 18,4
Domácnosť dvoch dospelých s jedným dieťaťom 19,3
Domácnosť dvoch dospelých s dvoma deťmi 8,5
Domácnosť dvoch dospelých s troma alebo viac deťmi 32,6

 

Zdroj: EU SILC
Poznámka: V tabuľke sú uvedené domácnosti s tzv. závislými deťmi.

 

Najčastejším dôvodom chudoby v Žilinskom kraji je nezamestnanosť, keď pod hranicou chudoby sa ocitol takmer každý druhý nezamestnaný človek: miera chudoby medzi nezamestnanými predstavovala 47,4 %. Popri tom zohráva dôležitú úlohu aj tzv. ekonomická neaktivita – to znamená stav, keď daná osoba sa nachádza mimo trhu práce a zároveň nie je súčasťou pracovnej sily (nie je nezamestnaná). Do tejto kategórie patria rodičia na rodičovskej dovolenke, osoby v domácnosti, študenti a podobne. Miera chudoby tu predstavovala 18 %. Na druhej strane ako najlepšia ochrana pred chudobou sa ukazuje platená práca, keďže medzi pracujúcimi bolo 7 % takých, ktorí sa ocitli pod hranicou chudoby. Nižšie ohrozenie chudobou vykazujú aj starobní dôchodcovia (8,2 %).
Doterajšie údaje teda potvrdzujú relatívne silnú penalizáciu rodičovstva a prítomnosti detí, najmä ak ide o domácnosti s vyšším počtom detí alebo s chýbajúcim rodičom. Kým tieto charakteristiky Žilinský kraj zdieľa so zvyškom Slovenska, jeho špecifikom je vyššia miera ohrozenia dvojrodičovských domácností s jedným dieťaťom. Prejavuje sa silný vplyv „vzdialenosti“ od trhu práce – či už ide o nezamestnanosť alebo ekonomickú neaktivitu.
Slovensko je typické nielen výraznými regionálnymi diferenciami, ale aj heterogenitou v rámci jednotlivých regiónov. Jedným zo spôsobov, ako túto heterogenitu v rámci regiónu zachytiť, je pozrieť sa na rozdiely medzi mestskými a rurálnymi (vidieckymi) oblasťami. Štatistické zisťovanie EU SILC, ktoré v tomto texte využívame, umožňuje sledovať výskyt sociálnych rizík v rôznych oblastiach charakteristických rôznym stupňom urbanizácie. Stupne urbanizácie ukazujú, ako husto je daná oblasť zaľudnená. Rozlišujú sa tri kategórie:
§  oblasti s hustým osídlením (veľkomestá),
§  oblasti s priemerne hustým osídlením (mestá a predmestia),
§  oblasti s riedkym osídlením (vidiecke oblasti).
Nasledujúci graf ukazuje, že v Žilinskom kraji existujú signifikantné rozdiely medzi oblasťami s rôznou úrovňou osídlenia, resp. rôznym stupňom urbanizácie. Chudoba sa častejšie vyskytuje vo vidieckom prostredí. Podiel chudobných, ktorí žijú na vidieku (17,8 %), je o viac než deväť percentuálnych bodov vyšší než podiel chudobných vo veľkých mestách (8,3 %). Vidíme, že so zvyšujúcim sa stupňom urbanizácie miera chudoby klesá. Ide o výsledok vyššej ekonomickej sily miest a veľkých miest, väčšieho množstva príležitostí i celkovo rozvinutejšej infraštruktúry.

Graf 2: Podiel chudobných v mestách a na vidieku v Žilinskom kraji (% populácie v Žilinskom kraji)

 

Zdroj: EU SILC

 

Rizikové skupiny z hľadiska materiálnej deprivácie a výskytu nesplatených finančných záväzkov

 

Skúsenosť s chudobou neznamená „len“ nízky príjem, ale prejavuje sa aj ďalšími vážnymi ťažkosťami. V Žilinskom kraji žije 30 % osôb, ktoré majú ťažkosti vyjsť s príjmom. Teda majú ťažkosti uhrádzať bežné výdavky. Najhoršie sú na tom domácnosti s jedným rodičom a dieťaťom/deťmi – problémy s bežnými výdavkami uvádza 65 % z nich (pozri Tabuľku č. 2). Za nimi nasledujú jednočlenné domácnosti a domácnosti s viacerými deťmi.
Ak sa pozrieme len na chudobnú populáciu v Žilinskom kraji, zistíme, že daný problém je ešte vážnejší. Ťažkosti vyjsť s príjmom má každá druhá osoba (52 % chudobnej populácie). A opäť najhoršie sú na tom jednorodičovské domácnosti – medzi chudobnými jednorodičovskými domácnosťami niet takej, ktorá by daný problém nemala (ťažkosti vyjsť s príjmom sa týkajú všetkých osôb žijúcich v chudobných domácnostiach s jedným rodičom).
Veľkým problémom sú výdavky na bývanie. Pre 34 % osôb v Žilinskom kraji predstavujú veľmi veľkú záťaž. Týka sa to najmä jednorodičovských domácností (70 %) a domácností s troma alebo viacerými deťmi (45 %). Chudoba situáciu ešte zhoršuje, výdavky na bývanie sú potom problémom pre väčšinu chudobnej populácie – či už ide o domácnosti s deťmi alebo jednočlenné domácnosti. Viac informácií obsahuje Tabuľka č. 2.

 

Tabuľka 2: Podiel osôb s finančnými problémami podľa typu domácnosti v Žilinskom kraji (%)

Ťažkosti uhrádzať bežné výdavky Výdavky na bývanie ako veľmi veľká záťaž pre domácnosť
Celá populácia v Žilinskom kraji Chudobná populácia v Žilinskom kraji Celá populácia v Žilinskom kraji Chudobná populácia v Žilinskom kraji
Jednočlenná domácnosť 47,0 73,0 47,0 73,0
Domácnosť dvoch dospelých, obaja menej než 65 rokov 20,0 53,0 27,5 71,0
Domácnosť dvoch dospelých, aspoň jeden 65 rokov alebo viac 31,0 40,0 27,0 40,0
Domácnosť s jedným rodičom a s jedným alebo viac deťmi 65,0 100,0 70,0 100,0
Domácnosť dvoch dospelých s jedným dieťaťom 27,0 38,0 37,5 52,0
Domácnosť dvoch dospelých s dvoma deťmi 15,0 0,0 20,0 0,0
Domácnosť dvoch dospelých s troma alebo viac deťmi 34,0 29,0 45,0 29,0

 

 

Zdroj: EU SILC. Poznámka: Žltou farbou sú vyznačené najvyššie hodnoty.

 

S bývaním je na Slovensku spojené riziko zadlžovania sa. Dlhy sú problémom najmä vtedy, ak sa domácnosť ocitne v zraniteľnej ekonomickej situácii a jej schopnosť splácať svoje finančné záväzky je oslabená. V takomto prípade vzniká riziko exekúcií, akumulácie dlhov a finančných problémov so závažnými konzekvenciami pre životnú úroveň i vyhliadky do budúcnosti. V Žilinskom kraji žijú približne 4 % ľudí, ktorí mali aspoň raz nedoplatok za hypotéku. Z toho boli 3 % takých, u ktorých sa nedoplatky vyskytli viackrát. Nedoplatky v súvislosti s účtami za dodávku energií (voda, plyn,…) sa týkajú 5 % ľudí v Žilinskom kraji. Opakované nezaplatenie týchto účtov sa udialo u 2 % osôb. Celkovo teda možno skonštatovať, že zadlžovanie obyvateľov Žilinského kraja v súvislosti s bývaním nie je významné. Avšak aj tu možno identifikovať rizikové skupiny. Nedoplatky za hypotéky sa najčastejšie týkajú rodín pozostávajúcich z dvoch rodičov a dvoch detí. Nejde o nič prekvapujúce, pretože práve tento typ rodiny patrí k najčastejším klientom hypotekárneho trhu. Na druhej strane jednorodičovské domácnosti alebo domácnosti jednotlivcov nedoplatky za hypotéky nevykazujú, čo môže súvisieť práve s ich nižším zastúpením medzi príjemcami hypoték.
Úplne iná situácia sa vynára, ak sa pozrieme na výskyt nedoplatkov za dodávku energií. V tomto prípade medzi najrizikovejšie patria „starí známi“ – rodiny s jedným rodičom (9,4 %) a rodiny s viacerými deťmi (5 %). Zaujímavé je aj porovnanie z hľadiska veku. Nedoplatky sa častejšie vyskytujú u starších osôb. Mladšie osoby sú k nedoplatkom náchylné menej.
Rizikový profil populácie Žilinského kraja potvrdzujú aj ďalšie ukazovatele. Konkrétne, údaje o výskyte materiálnej deprivácie v oblasti bývania a spotreby. V oblasti bývania vieme identifikovať, aká časť populácie má problémy so zabezpečením adekvátneho tepla/vykurovania v byte, aká časť býva v príliš tmavých alebo vlhkých bytoch, ako aj to, u koľkých ľudí mesačné výdavky na bývanie predstavujú veľmi silný zásah do rozpočtu domácnosti. Tabuľka č. 3 ukazuje, že problémy s bývaním majú najčastejšie jednočlenné domácnosti. Teda ľudia, ktorí žijú a hospodária samostatne. Zraniteľnosť tejto skupiny naznačili aj predchádzajúce údaje. Tu vidíme, že takmer 12 % z nich nedokáže zabezpečiť adekvátne teplo v byte, 7 % žije v tmavom a 1 % vo vlhkom byte (so zatekajúcou strechou) a viac než pätina z nich dáva každý mesiac viac než 40 % svojich príjmov na bývanie. Dôležitou otázkou preto je, o koho vlastne ide. Najlepšiu odpoveď získame, ak sa pozrieme na vekové zloženie jednočlenných domácností. Najvyššie zastúpenie medzi nimi majú osoby vo veku 65 rokov a viac – predstavujú 55 % všetkých samostatne žijúcich jednotlivcov v Žilinskom kraji. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou – hoci s podstatne nižším zastúpením – sú osoby vo veku od 50 do 64 rokov (28 %). To nám stačí na vysvetlenie vysokej miery rizika, ktorej jednočlenné domácnosti čelia. Problémy s bývaním, ale aj s nízkymi príjmami a obmedzenou schopnosťou uhrádzať záväzky, majú jednočlenné domácnosti preto, lebo väčšinu z nich tvoria starší ľudia, ktorí žijú bez partnera/partnerky alebo iných príbuzných. Ocitajú sa tak v situácii, že musia sami uhrádzať výdavky na bývanie, investovať do prípadnej rekonštrukcie alebo opráv, a to všetko v situácii jedného – a často – nízkeho príjmu.
Popri jednočlenných domácnostiach sa v zlých podmienkach bývania ocitajú aj rodiny s deťmi. Problémy týkajúce sa kvality bývania a vysokých nákladov na bývanie sa často vyskytujú medzi jednorodičovskými domácnosťami (týka sa to najmä bývania vo vlhkých bytoch) a dvojrodičovskými domácnosťami s jedným dieťaťom.

 

Tabuľka 3: Podiel osôb žijúcich v zlých podmienkach podľa typu domácnosti v Žilinskom kraji (%)

 

Zdroj: EU SILC

* Domácnosť má vysoké náklady na bývanie, ak tieto náklady presahujú 40 % disponibilného príjmu domácnosti. Teda ak domácnosť dáva mesačne na bývanie viac ako 40 % svojich príjmov.

Popri deprivácii v oblasti bývania je v Žilinskom kraji výrazne prítomná aj deprivácia v oblasti každodennej spotreby. Viac než pätina obyvateľov Žilinského kraja žije v domácnostiach, ktoré nie sú schopné zabezpečiť pravidelnú štandardnú stravu. Jedlo z mäsa alebo rýb si nemôže dovoliť 21 % populácie v kraji. Nákup sezónneho oblečenia a obuvi dokonca 36 %. Tento problém je podstatne častejší v typických rizikových kategóriách (pozri Graf č. 3).

Graf 3: Podiel osôb vystavených deprivácii v oblasti bežnej spotreby v Žilinskom kraji – podľa typu domácnosti (% populácie (%)

Typ domácnosti Nedostatočne vykurovaný byt Tmavý byt Vlhký byt, zatekajúca strecha Vysoké náklady na bývanie*
Jednočlenná domácnosť 11,7 7,0 11,4 21,4
Domácnosť dvoch dospelých, obaja menej než 65 rokov 5,2 3,0 8,2 7,4
Domácnosť dvoch dospelých, aspoň jeden 65 rokov alebo viac 1,8 0,0 7,4 11,1
Domácnosť s jedným rodičom a s jedným alebo viac deťmi 6,1 0,0 15,3 12,6
Domácnosť dvoch dospelých s jedným dieťaťom 6,8 0,7 6,2 18,8
Domácnosť dvoch dospelých s dvoma deťmi 5,6 2,3 4,1 3,6
Domácnosť dvoch dospelých s troma alebo viac deťmi 2,7 5,3 2.3 6,7
Celá populácia Žilinského kraja 6,2 3,4 7,3 6,8

 

Zdroj: EU SILC

* Domácnosť má vysoké náklady na bývanie, ak tieto náklady presahujú 40 % disponibilného príjmu domácnosti. Teda ak domácnosť dáva mesačne na bývanie viac ako 40 % svojich príjmov.

Až 60 % osôb žijúcich v jednorodičovských rodinách v Žilinskom kraji si nemôže dovoliť obmenu sezónneho oblečenia a obuvi. Pravidelnú konzumáciu jedál s mäsom alebo s rybou si nemôže dovoliť polovica z nich. Rovnako zle sú na tom jednočlenné domácnosti, medzi ktorými – ako sme videli – prevažujú starší, osamelo žijúci ľudia. Rizikovou kategóriou sa však stávajú aj domácnosti, kde žijú dve osoby, pričom aspoň jedna z nich je v dôchodkovom veku. To potvrdzuje užitočnosť nepeňažných indikátorov deprivácie. Ak by sme sa pozerali len na výšku príjmu, tak domácnosti dvoch dospelých dôchodcov by sa ako zvlášť riziková kategória nejavili. Pri použití indikátorov zameraných na „výstup“ – spotrebu sa však ich zraniteľnosť dostáva do popredia. Naopak, ako menej rizikové sa pri deprivácii v spotrebe ukazujú domácnosti, kde sú prítomní dvaja rodičia.

 

 

Záver

Všetky vyššie uvedené údaje poukazujú na jasné a silné „vzorce“ v rozložení sociálnych rizík v populácii Žilinského kraja. Tieto vzorce by sa ešte posilnili, ak by sme sledovali kombináciu viacerých problémov a znevýhodnení. V takomto prípade by sa ešte viac posilnila dištinkcia medzi rizikovými a menej rizikovými kategóriami.
Hlavným kritériom pre konštrukciu populačných kategórií, v ktorých sme sledovali výskyt sociálnych problémov, bolo zloženie domácnosti. Kompozícia domácnosti nie je dôležitá len preto, lebo diferencuje výskyt problémov a rizík, ale aj preto, lebo umožňuje lepšie plánovať a cieliť prípadnú pomoc najzraniteľnejším osobám. Popri zložení domácnosti sme si všímali aj vek a ekonomickú aktivitu. Tieto kritériá zase pomáhajú špecifikovať kontext, v ktorom sa členovia jednotlivých typov domácností nachádzajú.

 

 

Zhrnutie zistení

 

  • Problém chudoby sa v Žilinskom kraji dotýka najmä detí a mladých ľudí. Podiel chudobných detí (18,4 %) a mladých ľudí (17,7 %) je tu podstatne vyšší než podiel osôb v produktívnom (10,1 %) alebo dôchodkovom veku (8,2 %).
  • Spomedzi domácností s deťmi sú chudobou najviac ohrozené viacdetné domácnosti, v ktorých žijú tri alebo viac detí. Vysokej miere rizika chudoby sú vystavené aj domácnosti s jedným rodičom. Špecifikom Žilinského kraja je veľmi vysoká miera chudoby medzi domácnosťami, v ktorých žijú dvaja dospelí s jedným dieťaťom.
  • Rodiny s jedným rodičom majú najčastejšie problémy s uhrádzaním bežných výdavkov. Problém vyjsť s peniazmi uvádza až 65 % z nich.
  • V Žilinskom kraji existujú výrazné rozdiely medzi vidieckym a mestským prostredím. Chudoba sa častejšie vyskytuje vo vidieckom prostredí.
  • Veľkým problémom sú výdavky na bývanie. A opäť sa to týka najmä jednorodičovských domácností, spomedzi ktorých až 70 % dáva mesačne na bývanie viac ako 40 % svojich príjmov (70 %). Vysoké výdavky na bývanie sa veľmi často vyskytujú aj medzi domácnosťami s troma alebo viac deťmi (45 %). Chudoba situáciu ešte zhoršuje, výdavky na bývanie sú potom problémom pre väčšinu chudobnej populácie – či už ide o domácnosti s deťmi alebo jednočlenné domácnosti.
  • Problémy s bývaním majú najčastejšie jednočlenné domácnosti. Teda ľudia, ktorí žijú a hospodária samostatne. Väčšinu z nich tvoria starší ľudia, ktorí žijú bez partnera/partnerky alebo iných príbuzných. Popri jednočlenných domácnostiach sa v zlých podmienkach bývania ocitajú aj jednorodičovské domácnosti.
  • Deprivácia v oblasti spotreby sa týka najmä jednorodičovských a jednočlenných domácností. Až 60 % osôb žijúcich v jednorodičovských rodinách v Žilinskom kraji si nemôže dovoliť obmenu sezónneho oblečenia a obuvi. Pravidelnú konzumáciu jedál s mäsom alebo s rybou si nemôže dovoliť polovica z nich. Rovnako zle sú na tom jednočlenné domácnosti, medzi ktorými prevažujú starší, osamelo žijúci ľudia. Naopak, ako menej rizikové sa pri deprivácii v spotrebe ukazujú domácnosti, kde sú prítomní dvaja rodičia.

 

[1] Skratka EU SILC odkazuje k názvu European Union Survey on Income and Living Conditions, čo je spomenuté zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach, realizované vo všetkých krajinách EÚ.
[2] Hranica chudoby je určená ako 60 % mediánového ekvivalentného príjmu. Výraz „ekvivalentný príjem“ znamená príjem, ktorý je prisúdený každému členovi danej domácnosti rozpočítaním celkového príjmu domácnosti na každého člena (podľa vopred stanoveného vzorca).